AllienaTajomstva života a vesmíru

Nehoda

Publikované 22.10.2015 v 17:24 v kategórii Vesmírny pútnik, prečítané: 102x


Uplynulo veľa pozemských rokov, ako sa zo Zeme odpútala vesmírna loď. Jej cieľom bolo objavovanie nových planét v súhvezdí Maliara. Práva táto časť vesmíru bola malo zmapovaná, pretože ležala ďaleko, až pri hranici mliečnej dráhy. Šesťčlenná posádka sa už teraz tešila na návrat domov.


V prítmí malej kajuty ležal horúčkou rozpálený Ben. Na poslednej planéte sa mu stala nehoda. Poštípal ho čudný fialový chrobák.
Už piaty deň sa zmietal vo svojich nočných desivých snoch. Mal neustále vízie o svojej smrti a nešťastí posádky. To všetko spôsobilo, že v spánku vstal nevediac o sebe si otvoril dvere kajuty.
Kráčal po tmavej chodbe. Napoly omámený liekmi ktoré mu predpísala doktorka, zastal pri dverách riadiacej miestnosti. Malé svetielka blikajúce od podlahy, odhalili jeho upotenú strhanú tvár.
Kapitán Sun sa práve zaoberal písaním správy o priebehu cesty. Odpil si z kávy a na chvíľu sa zasníval. Boli v celku úspešní. Domov si niesli množstvo odobraných vzoriek z každej preskúmanej planéty ktorú navštívili. Rastliny, pôdu, drobné organizmy. Ale čo bolo zaujímavé, nikde sa nestretli s tvorom, ktorý by pripomínal aspoň v náznakoch humanoida.
Ozvalo sa zapípanie a dvere sa otvorili. Otočil sa aby zistil kto ho to vyrušuje, keď z nenazdajky dostal úder do hlavy. Ten ho okamžite zložil na podlahu.
Ben sa naňho vrhol, zovrel mu hrdlo akoby ho chcel zaškrtiť. V očiach mu blčalo číre šialenstvo. Nezmyselne pritom vykrikoval:
„Všetci tu zahynieme! Ale ja nás oslobodím!“
Sun bol síce mohutný chlap, ale toto nečakal. Napoly omráčený mu schytil  ruky a snažil sa ho zo seba striasť.
„Prestaň! Spamätaj sa, si na lodi, tu ti nik neublíži!“
On však vôbec nevnímal. V jeho chorej mysli, bola túžba ničiť a zabiť.


Na ich krik dobehol Patrik, ktorému práve začínala služba. Chcel ho rýchlo odtiahnuť, no nedarilo sa. Preto zo steny zvesil zbraň. Všetky tam mali uložené a nastavené na omráčenie. Namieril naň no nestihol streliť, pretože Ben sa rýchlo otočil, skočil po ňom a zbraň mu vytrhol. Vtedy z nej vyšľahol záblesk. Patrik stihol odskočiť a lúč dopadol tesne za jeho chrbát presne na obslužný panel, kde ihneď silno zaiskrilo. V momente sa spustil poplach. Ihneď  dobehla zvyšná posádka.
Doktorka pribehla posledná. Medzitým ho chlapi už spacifikovali na zemi. Kľakla ku nemu a pichla utišujúci liek. O chvíľu už ležal pokojne a bez pohybu.
„Pre istotu ho spútajte a odneste do jeho kajuty!“ rozkázal kapitán a utrel si zakrvavené čelo. Liliana ho rýchlo obviazala.
„Nebojte sa Sun, nie je to vážne,“ utešovala ho.
On len mávol rukou.
„Rozumiem,“ povedal a jeho pohľad zablúdil na pult z ktorého sa dymilo. Miestami zaiskrilo a kryt bol zoškvarený. Mali šťastie, že nevypukol požiar.
„Práve teraz sa to muselo stať pri našim návrate domov!“ rozčúlene povedal. „Po tom čo sme toľko nového videli a zažili,“ pokýval neveriacky hlavou. „Nakoniec nás zničí vlastný človek.“
Pozrel na ostatných. „ Musíme zistiť rozsah poškodenia a čo najrýchlejšie!“
Okamžite sa pustili do diagnostiky prístrojoch a hlavných počítačov. Dve hodiny im trvalo kým zistili, že je prepálený hlavný rozvádzač regulácie, tretieho plazmového motora. Taktiež im to poškodilo prístroj na replikáciu jedla. Sun zbledol. Tušil čo to znamená. Ich loď poháňaná už len dvoma motormi, nemohla nabrať potrebnú rýchlosť. Okrem toho, že sa im cesta domov poriadne predĺži, problém s jedlom musia okamžite vyriešiť. No napriek všetkej ich snahe, sa im nepodarilo replikátor sprovozniť.
„Čo budeme robiť?!“ rozrušene sa nakoniec opýtal Marek kapitána. 
„Máme jedinú možnosť a to späť do hybernačných komôr,“ odpovedal. "Teraz budeme hľadať najbližšiu životaschopnú planétu, na ktorej by sme mohli pristáť a budeme dúfať, že narazíme na nejakú vyspelú civilizáciu. Počítače naprogramujem tak, aby nás prebudili keď k nej dorazíme. Je to naša jediná šanca.“
Pochopili a nenamietali. Veď to nebolo prvýkrát, čo takýmto spôsobom prekonávali veľké vzdialenosti. Bena uložili do spánku ako prvého. Pre istotu ho pripútali, aby ich po prebudení neohrozoval. Kapitán si ľahol posledný. V kútiku svojej duše už len dúfal, že takto neostanú navždy.

 ( koniec prvej časti )




Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?